Veľká mala poľnohospodársky charakter. Mala veľký a úrodný chotár, zásobovala roľníckymi produktami svoje okolie. Veľčania mali majetkovú a osobnú slobodu od roku 1271. Od roku 1317 mohli klčovať lesy, poľovať v nich, variť pivo, lieh a pod. V roku 1500 bol vo Veľkej mlyn a píla. Jediná na severnom Spiši. Bohaté zastúpenie mali remeselníci. V roku 1632 vznikla vo Veľkej papiereň, ktorú založil papiernícky majster Nekel. Bola treťou na Spiši a šiestou na Slovensku. Zanikla až v 70-tych rokoch 19. storočia.
Hospodársky rast Veľkej ovplyvnila výstavba Košicko-bohumínskej železnice. Zvýšil sa cestovný ruch, cez Veľkú cestovali do Vysokých Tatier turisti. Z Popradu cez Veľkú začal v roku 1904 premávať elektrobus do Starého Smokovca a v roku 1908 po jeho zrušení začala voziť turistov do Vysokých Tatier tatranská električka.
Prvá Česko-slovenská republika priniesla do Veľkej zmeny. Postupne rástol počet Slovákov na úkor nemeckého a maďarského obyvateľstva. Z obce Feľka sa stala Veľká. Dňa 30. júna 1925 bol vo Veľkej zrušený Obecný notársky úrad a od 1. júla 1925 nahradený Obvodným notárskym úradom s obcami Spišská Teplica a Veľká. V roku 1934 Veľká predala firme Baťa v Zlíne obecné pozemky na území dnešného mesta Svit v chotárnej časti Štokava. Táto časť, kde boli vybudované továrenské budovy Baťovej továrne, bola v roku 1942 vyhlásená za miestnu časť obce Veľká. V júli roku 1946 sa táto časť stala samostatnou obcou a neskôr mestom Svit.
Zdroj: Poprad.sk / Wikipedia
Najvyššie položená tatranská osada. Rozkladá sa okolo rovnomenného jazera na moréne, ktorú ľadovec vytlačil do ústia Mlynickej doliny. Až do druhej polovice 13. storočia bola husto zalesnená horská krajina na pomedzí Spiša a Liptova bez majiteľa. Prvého pána dostala v roku 1267, keď ju od uhorského kráľa Bela IV získal darom pôvodom český šľachtic gróf Bogomel. Na jeho podnet vznikla v "štrbine" medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami obec Štrba. Neďaleké vysokotatranské jazero skryté v hustých vysokotatranských lesoch bolo pre Štrbčanov jednoducho plesom. Keďže plies je v Tatrách mnoho, začali ho nazývať Štrbské pleso a jeho názov sa preniesol aj na vzniknutú osadu. Štrbský chotár aj s plesom po stáročia patril zemianskej rodine Szentiványiovcov.
Po zrušení poddanstva v roku 1848, prešla časť majetku zemepánov do vlastníctva štrbských urbárnikov. Obrábanú plochu chotára si ponechali pôvodní majitelia a sedliakom pridelili síce rozsiahle, ale hospodársky menej využiteľné územie lesov a horských pasienkov. Prví "turisti" sa o Štrbské Pleso, začali zaujímať v 17.storočí, možno aj na základe najstaršieho písomného svedectva o jazere, podaného kežmarským učencom Davidom Frohlichom v roku 1644.Po otvorení košicko-bohumínskej železnice v roku 1871, ktorá sa k Štrbskému Plesu priblížila na vzdialenosť 6km, bolo už len otázkou času, kedy na jeho brehu vyrastie prvý turistický objekt a po ňom nová tatranská osada.
Zemepán Jozef Szentiványi z Liptovského Jána v roku 1872 postavil na juhovýchodnom brehu jazera drevený zrub, v ktorom poskytoval nocľah a stravu prvým návštevníkom. V roku 1875 Uhorský Karpatský spolok v blízkosti zrubu vybudoval turistický objekt s názvom Jozefova chata. Do konca 19.storočia Jozef Szentiványi v blízkosti plesa vybudoval 15 ďalších objektov s kapacitou 140 lôžok, z ktorých najznámejšia bola Vila Mária Terézia. Na konci 19.storočia, v snahe zabrániť rozpínavosti kniežaťa Kristiana von Hohenlohe na území Vysokých Tatier, zasiahol do vývoja osady Štrbské Pleso uhorský štát.
V roku 1896 zabezpečil výstavbu unikátnej ozubnicovej železnice Štrba -Štrbské Pleso (dĺžka 4740m,prevýšenie 421m) a v roku 1901 odkúpil od Jozefa Szentiványiho všetky miestne pozemky a objekty, z ktorých časť prenajal spoločnosti Wagon Lits z Bruselu. Tá do roku 1906 vybudovala na južnom brehu jazera hotelový komplex, ktorý dnes slúži ako kúpeľný areál (objekty Hviezdoslav a Kriváň). V blízkosti Štrbského Plesa vyrástlo stredisko Nové Štrbské Pleso, ktoré založil banskobystrický architekt Karol Móry. Ten v roku 1900 vytvoril na mieste starého rašeliniska umelé jazero a na jeho brehu postavil v roku 1905 hotel a rozhľadňu. V 30-tych rokoch tu boli postavené ďalšie dva objekty hotelového typu. Ďaľší veľký rozvoj územia osady je spojený s Majstrovstvami sveta v roku 1970, kedy došlo k zásadnej prestavbe celej osady, výstavbou športového areálu FIS v Mlynickej doline, veľkokapacitných hotelov a dopravného terminálu so záchytným parkoviskom.
