Veľká mala poľnohospodársky charakter. Mala veľký a úrodný chotár, zásobovala roľníckymi produktami svoje okolie. Veľčania mali majetkovú a osobnú slobodu od roku 1271. Od roku 1317 mohli klčovať lesy, poľovať v nich, variť pivo, lieh a pod. V roku 1500 bol vo Veľkej mlyn a píla. Jediná na severnom Spiši. Bohaté zastúpenie mali remeselníci. V roku 1632 vznikla vo Veľkej papiereň, ktorú založil papiernícky majster Nekel. Bola treťou na Spiši a šiestou na Slovensku. Zanikla až v 70-tych rokoch 19. storočia.
Hospodársky rast Veľkej ovplyvnila výstavba Košicko-bohumínskej železnice. Zvýšil sa cestovný ruch, cez Veľkú cestovali do Vysokých Tatier turisti. Z Popradu cez Veľkú začal v roku 1904 premávať elektrobus do Starého Smokovca a v roku 1908 po jeho zrušení začala voziť turistov do Vysokých Tatier tatranská električka.
Prvá Česko-slovenská republika priniesla do Veľkej zmeny. Postupne rástol počet Slovákov na úkor nemeckého a maďarského obyvateľstva. Z obce Feľka sa stala Veľká. Dňa 30. júna 1925 bol vo Veľkej zrušený Obecný notársky úrad a od 1. júla 1925 nahradený Obvodným notárskym úradom s obcami Spišská Teplica a Veľká. V roku 1934 Veľká predala firme Baťa v Zlíne obecné pozemky na území dnešného mesta Svit v chotárnej časti Štokava. Táto časť, kde boli vybudované továrenské budovy Baťovej továrne, bola v roku 1942 vyhlásená za miestnu časť obce Veľká. V júli roku 1946 sa táto časť stala samostatnou obcou a neskôr mestom Svit.
Zdroj: Poprad.sk / Wikipedia
